S pojmom rovnoľahlosť sa žiaci stretávajú prvýkrát až na strednej škole. V gymnáziu je toto učivo zaradené do prvého ročníka.
Podobne, ako je to pri zhodných zobrazeniach, aj rovnoľahlosť je zobrazenie s určitými špecifickými vlastnosťami. Daný je pevný bod S, ktorý nazveme stredom rovnoľahlosti a reálne číslo h (zvyčajne sa požaduje, aby h0, h
1), ktoré nazveme koeficientom rovnoľahlosti. Každému bodu roviny X priradíme X' tak, aby |S'| = |h|.|SX|, a aby bod X' ležal na polpriamke SX, ak je h>0, a na polpriamke opačnej k polpriamke SX, ak je h<0. Takže rovnoľahlosť si môžeme zadefinovať takto :
Definícia : Rovnoľahlosť (homotetia) so stredom S a koeficientom h0 je zobrazenie, ktoré priraďuje bodu X = S bod X ' tak, že platí |SX'| = |h|.|SX|, pričom X' leží pre h>0 na polpriamke SX a pre h<0 na polriamke opačnej k SX. Označme HS(S,h).
Na konštrukčné účely sa rovnľahlosť určuje obyčajne svojim stredom a jednou dvojicou bodov vzor-obraz : HS(AA' ). Všetky tri body sú pritom rôzne a ležia na je jednej priamke.
Vlastnosti rovnoľahlosti
Konštrukčné a iné úlohy s využitím rovnoľahlosti
Rovnoľahlosť sa zvyčajne používa
V konštrukčných úlohách môžeme rovnoľahlosť použiť tak, že najprv zostrojíme útvar rovnoľahlý s hľadaným útvarom a potom podľa ďalších podmienok zostrojíme hľadaný útvar. (Spoločné dotyčnice dvoch kružníc sa dajú nájsť aj bez použitia rovnoľahlosti)
PRÍKLADY NA ROVNOĽAHLOSŤ