Kružnicový oblúk

Kružnicovým oblúkom AB kružnice k(S, r) nazývame prienik kružnice a polroviny, ktorej hraničnou priamkou je priamka AB, pričom body A, B patria kružnici.

Každé dva body A, B kružnice k(S, r) ju rozdelia na dva kružnicové oblúky. Môžu nastať tri prípady:

a) Stred S leží vnútri tej istej polroviny.
Príslušný oblúk sa nazýva väčší.
Prislúcha k nekonvexnému ASB.
b) Stred S leží vnútri opačnej polroviny.
Príslušný oblúk sa nazýva menší.
Prislúcha ku konvexnému ASB.

c) Stred S leží na hraničnej priamke.
Príslušný oblúk sa nazýva polkružnica.

Pre polkružnicu platí Talesova veta.

a) Stred S leží vnútri tej istej polroviny. Príslušný oblúk sa nazýva väčší. Prislúcha k nekonvexnému ASB.	b) Stred S leží vnútri opačnej polroviny. Príslušný oblúk sa nazýva menší. Prislúcha ku konvexnému ASB.

c) Stred S leží na hraničnej priamke. Príslušný oblúk sa nazýva polkružnica.
Pre polkružnicu platí Talesova veta.