Ako pracujú siete - 1.vrstva

3.3.2 Rozdelenie IP adries

Každá IP adresa sa delí na 2 časti :
- číslo siete (network number) - táto časť sa používa pri routingu, práve číslo siete berú do úvahy routre, pri určovaní cesty packetu a číslo gateway. V samotnej sieti sa pomocou masky určuje konkrétna podsieť, kde sa má packet smerovať, ak je takto hlavná sieť členená.
- číslo počítača (host number) - táto časť sa používa na adresovanie konkrétneho počítača v sieti, alebo podsieti.
Poznámka : IP adresa môže obsahovať aj číslo podsiete (subnetwork number), viď. 3.4

3.3.2.1 Triedy IP adries

IP adresy môžme rozdeliť do 5 tried : A,B,C,D,E. Budeme sa venovať len najpodstatnejším typom, teda A,B,C. Sú to typy IP adresy, ktorú môže organizácia obdržať od spoločnosti ARIN (American Registry for Internet Numbers), alebo od lokálneho ISP.

Trieda A : je rezervovaná pre vlády jednotlivých štátov sveta a pre najvyššie organizácie (napriek tomu, že sem patria aj niektoré veľké spoločnosti, napr. Hewlett Packard). Prvých 8 bitov IP adresy triedy A tvorí číslo siete, ostatných 24 bitov tvorí číslo počítača (možných pripojených počítačov = 224 ). Prvý bit čísla siete triedy A musí však byť vždy 0, teda číslo siete IP adresy triedy A nemôže byť väčšie ako 127(pretože 127 = 0111111, rozsah = 1-127). Príklad IP (A) = 124.95.44.15 .

Trieda B : je určená stredne veľkým firemným sieťam, prvých 16 bitov IP adresy typu B tvorí číslo siete, ostatných 16 bitov tvorí číslo počítača (možných pripojených počítačov = 216). Prvé 2 bity čísla siete IP adresy triedy B musia byť vždy 10 (rozsah = 128-191) Príklad IP (B) = 151.10.13.28 .

Trieda C : je určená pre malé firmy a dial-up používateľov. Prvých 24 bitov IP adresy typu C tvorí číslo siete, ostatných 8 bitov tvorí číslo počítača (možných pripojených počítačov = 28). Prvé 3 bity čísla siete IP adresy triedy C musia vždy byť 110 (rozsah = 192-223). Príklad IP (C) = 201.110.213.28

3.3.2.2 Privátne adresy

Do skupiny privátnych adries patria rezervované IP adresy, ktoré môžu mať zariadenia používajúce NAT (Network Address Translation), alebo napr. proxy servery. Môžu to byť zariadenia, ktoré vôbec nie sú pripojené priamo k Internetu, ale ktorých pripojenie do WAN zabezpečuje lokálny server. Privátne adresy sú vhodné napr. v sieti banky, ktorá je navrhnutá ako WAN a jej oddelenie od ostatných sietí je výhodné. Nasledujúce adresy špecifikujú rozsah privátnych IP adries :
10.0.0.0 - 10.255.255.255
172.16.0.0 - 172.31.255.255
192.168.0.0 - 192.168.255.255

3.3.2.3 Broadcast adresa a adresa
siete

IP adresy sa skladajú ešte z 2 špeciálnych prípadov.

Každá IP adresa, ktorej číslo počítača je práve 0 sa volá adresa siete. Je to napríklad 61.0.0.0 (A), 164.81.0.0 (B), alebo napr. 213.81.217.0 (C). V prípade napr. IP adresy siete triedy A - 61.0.0.0 je táto adresa teda označením siete, ktorá obsahuje všetky svoje počítače a zariadenia, napr. 61.3.2.4. Sieťová adresa je označením siete a nikdy nebude použitá ako priama IP adresa konkrétneho zariadenia v sieti.

Ak by ste chceli poslať packet (alebo napr. ping výzvu) všetkým počítačom v sieti, použili by ste broadcast adresu. Je to adresa, ktorá má v poli čísla počítača binárne 1. Napr. 61.255.255.255 (A), 164.81.255.255 (B), 213.81.217.255 (C). Podobne ako adresa siete, ani broadcast adresa nie je priamou IP adresou sieťového zariadenia, ale je rezervovaná. Každé zariadenie, ktoré dostane packet s broadcast adresou svojej siete ho prijme.

	3.3 IP adresa - identifikácia v 3. vrstve Táto adresa je hierarchické identifikačné číslo, ktoré je nevyhnutné na routovanie packetov v sieti, často je označovaná aj ako logická adresa. 3.3.1 Zloženie IP adresy IP adresa sa skladá zo 4 bytov, teda 32 bitov usporiadaných v štyroch skupinách oddelených bodkou (dotted decimal format), napr. 127.0.0.1. Maximálne číslo, ktoré môže predstavovať IP adresu je teda 255.255.255.255. 3.3.2 Rozdelenie IP adries Každá IP adresa sa delí na 2 časti : - číslo siete (network number) - táto časť sa používa pri routingu, práve číslo siete berú do úvahy routre, pri určovaní cesty packetu a číslo gateway. V samotnej sieti sa pomocou masky určuje konkrétna podsieť, kde sa má packet smerovať, ak je takto hlavná sieť členená. - číslo počítača (host number) - táto časť sa používa na adresovanie konkrétneho počítača v sieti, alebo podsieti. Poznámka : IP adresa môže obsahovať aj číslo podsiete (subnetwork number), viď. 3.4 3.3.2.1 Triedy IP adries IP adresy môžme rozdeliť do 5 tried : A,B,C,D,E. Budeme sa venovať len najpodstatnejším typom, teda A,B,C. Sú to typy IP adresy, ktorú môže organizácia obdržať od spoločnosti ARIN (American Registry for Internet Numbers), alebo od lokálneho ISP. Trieda A : je rezervovaná pre vlády jednotlivých štátov sveta a pre najvyššie organizácie (napriek tomu, že sem patria aj niektoré veľké spoločnosti, napr. Hewlett Packard). Prvých 8 bitov IP adresy triedy A tvorí číslo siete, ostatných 24 bitov tvorí číslo počítača (možných pripojených počítačov = 224 ). Prvý bit čísla siete triedy A musí však byť vždy 0, teda číslo siete IP adresy triedy A nemôže byť väčšie ako 127(pretože 127 = 0111111, rozsah = 1-127). Príklad IP (A) = 124.95.44.15 . Trieda B : je určená stredne veľkým firemným sieťam, prvých 16 bitov IP adresy typu B tvorí číslo siete, ostatných 16 bitov tvorí číslo počítača (možných pripojených počítačov = 216). Prvé 2 bity čísla siete IP adresy triedy B musia byť vždy 10 (rozsah = 128-191) Príklad IP (B) = 151.10.13.28 . Trieda C : je určená pre malé firmy a dial-up používateľov. Prvých 24 bitov IP adresy typu C tvorí číslo siete, ostatných 8 bitov tvorí číslo počítača (možných pripojených počítačov = 28). Prvé 3 bity čísla siete IP adresy triedy C musia vždy byť 110 (rozsah = 192-223). Príklad IP (C) = 201.110.213.28 3.3.2.2 Privátne adresy Do skupiny privátnych adries patria rezervované IP adresy, ktoré môžu mať zariadenia používajúce NAT (Network Address Translation), alebo napr. proxy servery. Môžu to byť zariadenia, ktoré vôbec nie sú pripojené priamo k Internetu, ale ktorých pripojenie do WAN zabezpečuje lokálny server. Privátne adresy sú vhodné napr. v sieti banky, ktorá je navrhnutá ako WAN a jej oddelenie od ostatných sietí je výhodné. Nasledujúce adresy špecifikujú rozsah privátnych IP adries : 10.0.0.0 - 10.255.255.255 172.16.0.0 - 172.31.255.255 192.168.0.0 - 192.168.255.255 3.3.2.3 Broadcast adresa a adresa siete IP adresy sa skladajú ešte z 2 špeciálnych prípadov. Každá IP adresa, ktorej číslo počítača je práve 0 sa volá adresa siete. Je to napríklad 61.0.0.0 (A), 164.81.0.0 (B), alebo napr. 213.81.217.0 (C). V prípade napr. IP adresy siete triedy A - 61.0.0.0 je táto adresa teda označením siete, ktorá obsahuje všetky svoje počítače a zariadenia, napr. 61.3.2.4. Sieťová adresa je označením siete a nikdy nebude použitá ako priama IP adresa konkrétneho zariadenia v sieti. Ak by ste chceli poslať packet (alebo napr. ping výzvu) všetkým počítačom v sieti, použili by ste broadcast adresu. Je to adresa, ktorá má v poli čísla počítača binárne 1. Napr. 61.255.255.255 (A), 164.81.255.255 (B), 213.81.217.255 (C). Podobne ako adresa siete, ani broadcast adresa nie je priamou IP adresou sieťového zariadenia, ale je rezervovaná. Každé zariadenie, ktoré dostane packet s broadcast adresou svojej siete ho prijme. 3.3.3 Pripojenie routra a jeho IP Router má tzv. interface porty, teda porty, ktorými je spojený s danou časťou siete, alebo podsiete. Každý interface port má vlastnú IP adresu, adresu siete / podsiete. Pri routovaní packetov sa router rozhoduje, ktorým interface-om - portom má router odoslať na základe poznatkov z routovacej tabuľky a IP adresy siete (interface-u - portu), ktorá obsahuje cieľové zariadenie.

ROZDELENIE IP ADRIES ROUTER A IP

NASPÄŤ ÚVOD K IP ADRESÁM