1.3.1 Kódovanie signálu

Kódovanie signálu je spôsob, akým interpretujeme dáta v zmenách nosného signálu (el. prúd, svetelný lúč, rádiové vlny). Do nosnáho signálu (carrier) zapisujeme časovú základňu = synchronizačný signál, aby prijímateľ vedel, kedy má jednotlivé bity zo signálu čítať. Použité kódovanie je rôzne na jednotlivých typoch sietí (10 Mbps, 100Mbps, TokenRing, FDDI, bezdrôtové...). Najčastejšie používané kódovania:
   - manchester - verzia tx+ využíva na zapísanie bitu 0 prechod z maximálneho napätia na minimálne a na zapísanie bitu s hodnotou 1 prechod z najnižšieho napätia na najvyššie. Verzia tx- má zmeny opačne ako tx+. Zmeny napätia sú akceptované len v časovom intervale udanom časovou základňou.
Použitie v
10 Base-T Ethernetových sieťach.

   - diferenciálny manchester - 1 interpretuje ako zmenu hodnoty napätia a 0 interpretuje ako zachovanie predchádzajúcej napäťovej úrovne
Využíva sa v TokenRing sieťach.

   - MLT 3 - má definovaný sled 3 opakujúcich sa hodnôt napätí (-,0,+), 1 interpretuje ako zmenu napätia na nasledujúcu úroveň v poradí a 0 na predchádzajúcu úroveň v poradí
Využíva sa v 100Base-TX Ethernet sieťach.

   - TTL - tranzistorová logika - prítomnosť napätia znamená stav 1, a neprítomnosť stav 0, je základom elektroniky a teda do neho sú prekladané všetky ostatné kódovania
Využitie všade v elektronike a výpočtovej technike