Archív básní: básne z minulých školských rokov:

«aľí vzdych bez krutých koµají.
Ruąeň za nimi skryl spomienku,
lícom stancuje pár kropají,
čelo obnaľí brázdu tenkú.

Koµaje zosmutneli trávou,
niet dymu, čo pery ovinul,
bolí pú» tou cestou neznámou;
kriesim mladý puk, čo zahynul.

Ąadový bozk na duąi páli,
bezradne stojím na výhybkách;
dúha básní o tvojej tvári.

Na zarosenom skle dve srdcia
zotreté sú v nás dlaňou čias
a ty si nie ľivá, nie mŕtva!
                               

M. Bali - Hudák, 3.A, Gymnázium P.Horova - Michalovce

Otče náą
ktoraké ti naąe skutky nesedia
posledného nemo vąak dvíhaą hore
zrie» kráµovi i sluhovi dávaą zore
Buď slovo do boja 
a kuj ostne v nebi na zem
Hrej aj chlaď krotkú diaµ idúcu
s nami tam kde ty´s 
A nedopus» by sme v sebe nosili viny
zmar kvety na prázdnych pomníkoch
Neveď nás cez plytké súľenia
Alej zasaď v nás stromov s vierou

                        Amen

M. Bali - Hudák, 3.A, Gymnázium P.Horova - Michalovce

Modlím sa...
   A v hrdle ostávajú slová,
   mne básnikovi ąpinavého slova;
   blúdia oddané majáky v duąi,
   lepkavá krv v spánkoch
             pri čiernobielosti búąi.

som...

   Tma, iskra, fakµa je vo mne,
   bojujem vľdy spolu osve;
   niekedy raz moľno teraz dávno
   pohµad rozjasnel, schladol
   smútkom, vôňou, túľbou, smútkom,
                                      smr»ou.

   Prvý úsmev k hviezdam, 
   moje ą»astie pradie, sníva tam,
                                     niekde tam.
   Básnik ąpinavého slova,
   blázon, majster, nočná mora.

   Kµačím a
                      ...modlím sa.

M. Bali - Hudák, 3.A, Gymnázium P.Horova - Michalovce

Keď ľivot nie je takým
	ako v tvojom sne, 
neplač uľ nad tým
	a ľi ho taký, aký je.

Veci nie sú také, ako chceme my,
	to asi vieą,
zmeni» ich vąak môľeą vtedy,
	len ak veµmi chceą.

®ivot máą len pred sebou
	a naň veµa síl,
tak vstaň, nechaj smútok za sebou,
	ak ti ublíľil.

Raz nájdeą ą»astie v svojich snoch,
	to mi ver, 
lebo len so ą»astím, odvahou a láskou
	nájdeą správny smer.

E. Pastírová, Gymnázium P.Horova - Michalovce

                 

Sme dvaja cudzí µudia, v cudzom 
svete, pod cudzím slnkom, hµadiaci
na cudzí mesiac a premýąµajúci 
o cudzích myąlienkach. 

Si pre mňa uľ len cudzí muľ,
v cudzom svetle cudzích nádejí.
Nechcem by» uľ viac tvojou 
,, starou ´´ známou...

túľim uľ len po tom ,
sta» sa cudzou , krásnou spomienkou v tvojej hlave!

Z. Sakalíková, 1.C, Gymnázium P.Horova - Michalovce

Rozhadzujem svoju duąu....
       
       Tik -tak, tik -tak vyklopáva  mi do srdca čas,
ktorý som uľ dávno premeąkala.

Píąem po stene bielou kriedou...

       Kvap, spadla na zem kvapka ąpinavej vody.
Prąí. Ale , ale ja nechcem!!!
Volám neúprosným hlasom do kútov okrúhlej izby.
       Nemôľem veri» tomu, ľe som oklamala samu seba,
a preto...

...rozhadzujem svoju duąu.

Z. Sakalíková, 1.C, Gymnázium P.Horova - Michalovce

   Chcem poveda» "zbohom", no nemôľem.
Bráni mi húf krásnych i menej krásnych
spomienok a zmes citov, ktoré sa mi asi 
nikdy nepodarí oddeli». 
   
   Potrebujem filtračnú látku utkanú
zo svedomie a obrovskú silu, aby som cez
ňu dokázala prelia» slzy, čo zostali 
mi na duąi. 

   Oviala ma horúčava prichádzajúceho
leta a zanechala mi ďaląiu nezodpovedanú
otázku.

   Odtŕham lupienky margaréty s nádejou,
ľe mi pomôľe odhali», čo vlastne chcem.

             ...prepáč, ty to nie si.

Z. Sakalíkova, 1.C, Gymnázium P.Horova - Michalovce

Umieram, zachráň ma!
      Umieram, miluj ma!
Sme ako vrany vo fontáne.
Sµúbili sme si vernos».
 Na krídlach máme belos».
   Sme ako dvaja zaµúbení .
Letíme nad vodou.
   Som iba popolom 
      na krvavých rukách.
Umieram! Strácam sa.

Odídem, uvidíą.
Zo sna ma prebudíą.
Soche vdýchneą ľivot
        cez ústa skrehnuté 
        cez ústa stŕpnuté.
Pohne prstom, 
   Pohne srdcom,
     tú lásku modrú
      daruje nám dvom.
Na svete sme uľ iba my.
   Vo váąnivom objatí hµadíme do tmy.
                Sme jedno telo.
     Vidím sa v tvojej duąi.
Sme bábkami náhlej hry.

Z. ©amudovská, 2.C, Gymnázium P.Horova - Michalovce

  
Padám do neznáma
Padám ako láva
Padám sama
Bolí ma hlava
Padám v spánku
Padám k zemi !!!
Padám z oblakov
Vzduch sa prediera
                    nohami
Padám sama,
do neznáma...

Z. ©amudovská, 2.C, Gymnázium P.Horova - Michalovce

Čas 
Ako rýchlo beľí
Sneľí
    Sneh je tu zas
    Zasype nás
    Od hlavy
    Po päty

Z. ©amudovská, 2.C, Gymnázium P.Horova - Michalovce

           

Prečo nám bránia?
Prečo sa «a nemôľem dotknú»,
keď si tak blízko?
Prečo «a nemôľem vidie»,
keď na mňa hµadíą?
Prečo «a nemôľem cíti»,
vľdy keď ma hladíą?
Pretoľe len výkrik do tmy.
Zničil naąe krásne sny.

M. Oleárová, 2.C, Gymnázium P.Horova - Michalovce

Si taký neľný, no zároveň i krutý.
    Máą svetlé lúky i temné kúty.
    Vieą hladi», teąi»,
    vieą sa smia».
    Radąej vąak nútią smúti»
    a temno chmúrne rozmýąµa».

Si tajomný aj nepredvídateµný.
    Niekedy drsný, inokedy jemný.
    Vieą bra» i dáva»,
    vieą ma hria».
    No občas dokáľeą i rani»
    a ą»astie µuďom odobera».

S. Jaroąová, 2.D, Gymnázium P.Horova - Michalovce

(snáď 100-krát do skla vyrytá)

Prosím, povedz mi,
Prečo sedím v ąere týchto ątyroch stien
Prečo otázky si kladiem
Smutne podopieram bradu
A ticho sniem svoj sen?

Prosím, povedz mi,
Kam sa moje myąlienky vľdy vzdialia
Kam ukryla som smiech,
Vták vonku slíchol
A horúce slzy ma na duąi pália?

Prosím, povedz mi,
Kam ukryla sa vąetka horkos» svetla
Je to boles», smútok, či zle vyslovená veta
Neą»astie, beznádej, márne  čakanie
Hµadanie, prázdnota či sklamanie?

Prosím, povedz mi, 
A ja svoj úsmev ukáľem svetu
Čo je to pláva» v horúcom piesku,
Pálivy plamienok na sviečke
Či lupienok na bielim kvietku?

Prosím, povedz mi,
Aká hudba mi to plynie do uąí,
Povedz slovo a ja pochopím
Je to úloha, čo zvládnem hravo
Či láska, čo o smútku netuąí?

J. Pirčákova, 1.C, Gymnázium P.Horova - Michalovce

    Miluj blíľnych tak ako milujeą
              sám seba 
       aby oni zas ako ty ich,
            milovali teba  

 Nenechaj sa nies» vánkom µahostajnosti,
 ľi ľivot pozemský v plnej skromnosti.

    Bohatstvo zhromaľďuj si v duąi,
     poklady pozemské nevezmeą si
           na druhý svet.

Len tvoje skutky pred súdom Boľím budú,
         prvé husle hra»,
   tam uľ za svoje činy vykonané,
     nemôľeą ospravedlnenia da». 

Andrej Zeher, Kvarta A, Gymnázium Vranov nad Topµou

Vietor smutných spomienok
pohládza mu tvár, 
on snaľil sa zabudnú»,
no nakoniec to vzdal.

Uteká a skrýva sa,
snáď raz nájde pokoj 
zabudnú»- to nedá sa 
uľ prichádza ten s kosou.
 
On sa mlčky prizerá 
a nechápe prečo teraz,
chce mu vąetko poveda»,
no skúąal to uľ neraz

Ústa nič nevravia
a duąa iba mlčí
sám so sebou uteká
proti krutej smrti

Diana Matisová, 2.A Gymnázium Roľňava

Kam kráčaą, človek?
Či si uľ odhalil svoj vek?
Či tvoje oči videli západ slnka v pokojnom zrkadle mora?
(asi sa mu to len marí)
Či tvoje pery pocítili hravý vánok jari?
Či tvoje srdce oteplil lúč horúceho rána?
Či tvoja ruka siahla do hĺbky hladného dľbána?
Či aj tvoje vlasy ozdobilo rúcho farebných tónov?
Či i tvoje nohy preąli cez údolie s prenikavou zimnou vôňou?
Postoj človek!
priskoro by si chcel zlomi» svoj vek!
Choď hµada» silu lásky, lásku plavej sedmokrásky ...

Erika Koreňová , 3.A Gymnázium Roľňava

Plakala cibuµa slzotvorná:
"Prečo som guµatá, nemotorná?"

Cesnak sa pri nej zastaví:
"Ja som zas ątipµavý, smradµavý."

Potom ju pohladil po cíbikoch,
v záhrade nastalo krásne ticho.

Cibuµka hladká ho po hlave,
dáva mu hubičky ątipµavé.

"Nechcem ľi», cibuµka nikdy s inou.
Krásna si a plná vitamínov."

"Ty cesnak vyháňaą bacily."
A tak si manľelstvo sµúbili.

Cibuµka na rados» cesnakovu, 
chystá si na svadbu ąupku novú.

Teąí sa z krásneho ľenícha,
kto ho zje, ten vôbec nekýcha.

V objatí nevidia záhradníka,
ktorý ich vkladá do koąíka.

Záhradník v bruchu má asi dieru,
od rána  sa teąí na večeru.

Kým nevestu doma oąúpali, 
vąetci si riadne poplakali.

Gazdiná manľelom podkúri,
ąupne ich aj s mäsom do rúry.

Kto má chu», príďte k nám, nech sa páči
Snúbenci tancujú na pekáči.

Lenka Dianová, príma, Gymnázium Roľňava

Naąa Zem sa krúti 
Na veµkých savanách
obmotaná drôtom, slony tíąko mrú,
príroda sa bojí, keď pytliaci hrajú
čo s ňou bude potom. ,,neférovú" hru.
Zmenąujú sa lesy, V Divokom západe
ubúda aj lúčok, mustangov uľ niet,
pred poľiarom beľí bizóny sa vytratili,
udychčaný ąkrečok. zmizol starý svet.
Vo vzduchu sa ąíria Neskrotných ľralokov
jedovaté plyny, rybári lovia,
vtákov čoraz menej pre plutvy a mäso
lieta medzi nimi. vraľdia stále znova.
Do µadových skrýą Úhory sa nemôľu
medvede sa derú, vraca» do riek rodných,
vidia, ľe tuleňov v ceste im stojí
pytliaci z koľe derú. mnoho priehrad vodných.
V bambusových lesoch Kaľdé malé zviera
pandy strachom kvičia, poµutova» treba,
ľe im bambusovú veď sa, milý človek,
potravu uľ ničia, bojí iba teba!

Rastislav Profant, Richard Zubaj, VI. ročník, Z© Vaľec

Vąade panuje ticho a pokoj. Noc vládne, ale temná tma pomaly stráca svoju moc. Hviezdy sú ako nezničiteµné svetielka a veselo medzi sebou klebetia a hádajú sa. Onedlho zmĺkli. Od východu sa zakráda k svojej priateµke tme záhadné ąero. Tma sa trochu nahnevá, ľe uľ musí odís», ľe noc bola zase taká krátka, no uľ si zvykla. Robí to predsa kaľdné ráno. Posledným ľmurknutím odovzdá vládu ąeru. Vzduch je eąte chladnejąí, aj keď je leto. ©ero má rado toto čakanie na prvé lúče. Napínavé čakanie. Zatúlaný pes, ktorý celú noc zavýjal na mesiac, sa ticho poneviera po uliciach. So zveseným chvostom sa pobral v ąere hµada» cestu domov. Unavený farmár sa vracia »aľkým krokom do svojho domu. Je po nočnej sluľbe na hospodárstve. Tri divoké kone, ktoré tam doviezli len nedávno, zase dupali celú noc ako roztancovaní démoni noci a on si nemohol ani trochu zdriemnu». ©ero pre»al prvý lúč slnka. Pár sekúnd sa realita prelína so snom. Úsvit nastáva ako začarovaný dej, stratený pes zdvihol chvost, farmár obracia tvár k východu a oči mu pohltili krásu letného úsvitu. Oblaky matne ruľovejú a oranľové lúče vnáąajú vąade svetlo. Stajne pri hospodárstve stíchli a tri páry múdrych a divých konských očí hµadia na smutné ąero a ľiarivé lúče. Zdá sa, ľe sa smejú. ©ero sa odpratalo do inej krajiny, kde ho teraz potrebujú viac ako tu. ®iarivé jasné slnko vychádza a vo vzduchu je cíti» nenahraditeµnú vôňu leta. Nádherná a tajomná noc pominula. Nastalo ráno. Nastal nový deň. Slnko uľ stojí na oblohe, keď ranný vietor eąte podúva v prázdnych dedinských uliciach. Zo zeme sa odlepil papierik a dal si malú lekciu lietania. Na rohu hlavnej ulice nečujne zamňaučala mačka. Noc sa obzerá za týmto divným obrazom. Ranná hmla sa krčí v kúte za starým skladom. Zmeąkala celé svoje poslanie. Teraz je uľ neskoro. No čo - zaspala. Úsvit sa na ňu úplne nekamarátsky vykaąµal a nepriąiel ju zavola». Váhavo odiąla. Nepočuje uľ ani tiché »apkanie zmorených psích labiek, ktoré preąli okolo skladu. Je tu ďaląí horúci letný deň...

Valika Kleinová, 8. roč., Z© apoątola Pavla, L. Mikuláą

V ąepote stromov kráčaą domov.
Vpíjaą sa celá do zeme, do seba.
Peąníkom starých mám vraciaą sa
do chrámu, kde klopa» netreba.

Za humnom smutná vŕba ąevelí
v ąere tajomného mesiaca.
Je dávnovekým poslom dôvery.
Človek? On sa kamsi vytráca.

Holá zem  pozná príbeh pádov.
Kolená zráňané hladila uľ neraz.
Pokorná matička objíma tulákov.

Na prázdne miesto priąívaą záplatu. 
Po púti za ničím prvý i po stý raz
chytáą sa básničky, stebielka návratu.

Aňa Kalvínová, Gymnázium P. Horova, Michalovce

Pohráme sa letmými pohµadmi. Dráľdią ma svojou bázňou po chuti krvavo-červených pier. Z očí ti ľiari purpurová túľba osamelého rytiera cválajúceho na vybájenom koňovi z diaµav aľ na prah mojich najintímnejąích myąlienok.

Veronika Horňáková, Gymnázium P. Horova, Michalovce

Pritúlil sa ku mne 
deň narodenia
kradmo zlietol 
biely motýµ
v náručí
le»
zoąitými krídlami oblohy
hviezdami
vykresa» písmená veµkej abecedy

Preletím so Slnkom v náručí
okolo Mesiaca
©»astné číslo tri        

®ivotná letka letí po rokoch
ako ąkaredé káčatko
s hviezdičkou v ruke
nádej okrasy pre mocné rúcho duąe
velená opratami pohoniča
vyrytá vlastným menom 
do Hviezdy

Petra ©čerbanovská, Gymnázium P. Horova, Michalovce

Rozpoviem vám príbeh o mesačnej noci.

Vliekla som sa po starej zapráąenej ceste. Kedysi dávno si ma tiene vybrali za vodcu nočných tulákov. Očarila som ich vôňou slobody a odvtedy ma bezhranične milujú.

Mesačná noc je nevypískané umenie prírody. Nebo je za súmraku batikované, potom tmavne a mení sa na bezodnú náruč hviezd. Nekonečná diaµka medzi nami sa teraz zmenąí na minimum, lebo iba hviezdy vedia, ľe táto noc divoko súhlasí s mojím vnútrom. Mesiac zastretý hmlou sa veµavýznamne ąkerí, vidiac predo mnou klbko µudských osudov, na ktorom hµadám uzlík noc za nocou. Vąetky vône sa mi zlievajú do fialovej ąpirály starosladkého orgovánu. Na okraji cesty stoja nenápadné stromy. Majú tmavozelené koruny ako ľeny z Rubensových obrazov.

Moju noc nenaruąia ani zvukotavé ąkreky trepúce sa vo vetre.

Naąla som uzlík...

Jaroslava Kuľmová, Gymnázium P. Horova, Michalovce

Trinás» verąov a jediný svet
dvanás» apoątolov a jeden pán
jedenás» výprav a jeden plán
desa» rán  jeden vzlykot
devä» planét a jeden ľivot
osem nôh a jeden ruch
sedem divov a jeden um
ąes» strún a jeden tón
pä» kolón a jeden boj
ątyri roky a jeden mier
tri klince a jeden zmier
dve dlane a jeden cit
jedna láska a jedine ty!

Marián Bali-Hudák, Gymnázium P. Horova, Michalovce

Si plameň...
Spaµujeą ma 
A ja sa roztápam do teba 
Horíą
A rozum sa vnára do srdca
Tavíą okovy 
Zväzujúce krídla mojej fantázie
Prináąaą svetlo, ktorým ľijem

Si maják v rozbúrenom mori mojej duąe

Eva Kozáková, Gymnázium P. Horova, Michalovce