Ako by ma mala pripraviť škola pre život v Európskej Únii?
Vladimír Janov
Gymnázium Pavla Horova, 3. ATéma škola a Európska Únia sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou. Ľudia si totižto čoraz viac uvedomujú potrebu vzdelania a vzdelávania sa, ktoré v dnešnej zjednocujúcej sa Európe a sveta predstavuje možnosť plnej integrácie sa jedinca a rovnosť príležitostí pre neho, nehľadiac na jeho pohlavie, rasu či vyznanie.
Európska Únia ako spoločenstvo štátov, založená na colnej a menovej únii, v sebe ukrýva veľa výziev, príležitostí a otvára dvere vzdelaným a zodpovedným ľudom. No niekedy len vzdelanie nestačí. Aby dnes človek dokázal preraziť a byť úspešný, najmä na medzinárodnom poli, musí mať taktiež vlastnosti, ktoré mu škola väčšinou nedá. S atribútmi ako inteligencia, "zdravá" sebavedomosť, šikovnosť či dôvtip, sa človek môže len narodiť.
No predsa. Nie nadarmo sa hovorí, že škola je základom života. Dokáže nás vyzbrojiť do ťažkého zápasu so životom, ktorý potrvá dlho. No do akej miery budeme na tento boj pripravený, záleží len a len na nás. Na našej cieľavedomosti a inteligencii- teda schopnosti zdolávať prekážky, ktoré nám budú kladené pod nohy.
Áno, práve škola, jej pedagógovia a kvalita výučby nesú na svojich pleciach bremeno zodpovednosti za každého študenta, ktorý im prejde cez ruky. A tu stojí otázka, či naše školy sú schopné pripraviť študentov tak, aby sa uplatnili v zahraničí, v obrovskej konkurencii, kde často dôležitejšími ako sú vedomosti, sa stávajú schopnosti rýchlo sa orientovať a rozhodovať, schopnosť prijímať a vyrovnávať sa so zmenami a zároveň nadobúdať nové poznatky a vytvárať vlastné riešenia, predstavy, vízie. Podľa mňa terajší systém takýto nie je a v dohľadnej dobe ani nebude.
Je to jednoducho preto, lebo bol navrhnutý v čase minulého režimu a pre ľudí, ktorí žili v tej dobe. Bol prispôsobený vtedajšej klíme, vtedajšiemu správaniu. Súdny človek dostával prácu, plat i keď neexistovala predstava o závratnej kariére, vzostupe. Za jednotlivcom stál silný "tatko štát". No presne ten istý štát mu nedovolil a nedal priestor na sebarealizáciu, na vymanenie sa z postu radového občana. Nedokázal oceniť a nedovolil ľuďom prejaviť sa a dokázať niečo "nad rámec", ktorý bol stanovený veľmi nízko. A školský systém mal a ešte stále má presne podobný charakter. Hovorí sa, že máme jeden z najkvalitnejších. Ale čo predstavuje túto kvalitu? Myslím si, že je to o väzbe škola- študent a o jej prístupe k nemu.
Práve preto som presvedčený, že terajší model nie je pre dnešný režim, teda kapitalizmus, vhodný. Myslím si, že za to, že mladí ľudia nie sú často kreatívni, schopní riešiť problémy a tým pádom presadiť sa v zahraničí, môže starý školský vedomostný princíp, ktorý študentov núti bifľovať sa zbytočné encyklopedické informácie a, naopak, nenúti ich vyhľadávať si informácie, získavať praktické skúsenosti, skrátka, neučí ich samostatne myslieť. Vyučovacia hodina u nás vyzerá asi tak, že učiteľ príde, odrecituje novú látku, žiaci si to zapíšu do zošitov, možno ešte niekoho stihne vyskúšať a dať mu päťku za to, že sa niečo nenaučil a to je všetko. Naši žiaci sú odkázaní na tento príliv informácií od učiteľa tak, ako bol pred dvadsiatimi rokmi jednotlivec závislý na štáte. Namiesto toho, aby sme študentov povzbudzovali vytvárať a realizovať vlastné nápady a predstavy, učiť ich ako sa k týmto informáciám dopracovať a prinútiť ich byť aktívnejšími na vytváraní samých seba a svojej budúcnosti, maríme ich talent a nadanie práve týmto spôsobom. Hovorí sa preto, že inteligentný človek nie je ten, čo vie veľa, ale ten, ktorý vie, kde tieto informácie hľadať. Samozrejme, žiak, teda produkt dnešného systému, za to nemôže, nemôže sa brániť.
Takže táto "kvalita" je púhym odrazom encyklopedických vedomostí žiaka. Daň za takýto prístup si často ani neuvedomujeme. U žiakov to vidíme často pri odpovediach, kde ústna odpoveď predstavuje len akýsi "prednes" danej látky, pričom žiak možno tomu vôbec nerozumie a nesnaží sa pochopiť, ale za dobrú známku, prečo nie? Tu zasa platí veta, že nie každý múdry človek je aj inteligentný. Značná časť vyučovacej hodiny je strávená písaním nových faktov, pričom ak by na to boli technické predpoklady, študent si môže novú látku stiahnuť a naštudovať z Internetu, respektíve dané učebné texty by sa mohli presvietiť. Na západe je bežné, že učiteľ prednesie výklad, rozdá žiakom novú látku a zvyšok hodiny tieto dve strany trávia rozoberaním danej témy, prezentovaním vlastných názorov, nápadov, myšlienok. Pravdaže, môže za to aj ekonomická situácia v krajine, ktorá nedáva dostatočné množstvo prostriedkov do školstva, hoci investície do vzdelania sa pokladajú za najefektívnejšie, najlepšie vložené.
Ďalším problémom je podľa mňa samotné myslenie a spôsob výučby týchto pedagógov. Len niektorí sa držia starého učiteľského pravidla, že škola má nielen učiť, ale aj vychovávať. Učitelia im majú odmalička vštepovať hodnoty, ktoré z nich urobia tvorov plnohodnotných, schopných inteligentného myslenia a vytvárať okolo seba lepšiu spoločnosť.
No aj tak som presvedčený, že výhody dnešného modelu školstva, teda nevýhody systémov západných, sú značné. Práve tento prístup k nim, núti študentov byť sústredenými, učiť sa a vstrebať toho čo najviac. Áno, práve sústredenosť na učenie vie robiť zázraky. Samozrejme, má na tom podiel nielen tento systém, ale z väčšej časti práve mentalita- pracovitosť a cieľavedomosť našich ľudí. Aj práve preto vieme vyučiť kvalitných odborníkov, ktorí sú žiadaní na celom svete.
Veľa z nich chce odísť, pretože tam dostávajú omnoho lukratívnejšie ponuky ako tu, na Slovensku. Tento fenomén, často označovaný aj ako "únik mozgov" je zdá sa byť veľkým problémom súčasnosti, no najmä blízkej budúcnosti. Je už len na svedomí a presvedčení ich samotných, ako sa zachovajú. V každom prípade, vláda by sa mala hlbšie venovať tejto téme, často nehľadí na možné následky tohto rizika. Mala by pripraviť také prostredie, aby sa mladým ľuďom nevyplatilo odísť do zahraničia, a tým predať svoje vedomosti a skúsenosti. Napríklad taká slovenská počítačová firma nie je schopná dať kvalitnému programátorovi plat porovnateľný s príjmom nemeckého experta, ale zato môže prilákať a pripraviť klímu pre pobočky tejto firmy, kde by náš človek dostával taký istý plat, ale neopustil by pritom rodnú hrudu. Je samozrejmé, že existuje riešenie tejto i množstva iných problematík a je ich určite dosť, len treba chcieť a vedieť ich nájsť. A to už nie je len v našich silách.
Človek pochopí, čo je vlastne škola a ako mohla zmeniť jeho život k lepšiemu, keď už je neskoro. Čas sa nedá vrátiť, a preto dnešní rodičia investujú do vzdelania svojich detí, lebo vedia, že táto investícia sa im raz vráti aj s úrokmi. Lebo bohatý štát tvoria zdraví a vzdelaní ľudia.