Dve priamky v priestore ležiace v jednej rovine môžu byť rôznobežné, alebo rovnobežné, podľa toho, či majú spoločný práve jeden bod, alebo nie. V priestore však existujú aj také dvojice priamok, ktoré neležia v jednej rovine. Takéto priamky nazývame mimobežné.
Priamky v priestore teda môžeme rozdeliť na:

  •       rôznobežné
  •       rovnobežné
  •       mimobežné

    Veta: Pre každé dve rôzne rovnobežné priamky priestoru existuje práve jedna rovina, ktorá ich obsahuje

    Rovinu určenú rôznymi rovnobežkami p, q nazývame rovina pq a označujeme ju

         Na určenie vzájomnej polohy dvoch rovín vystačíme s jedným kritériom, a to s ich prienikom. Ak dve rôzne roviny majú neprázdny prienik, tak ich prienikom je priamka, ktorá sa nazýva priesečnica. Takéto dve roviny s neprázdnym prienikom tiež nazývame rôznobežné. Roviny ktoré majú prázdny prienik sú rovnobežné.
    Roviny delíme na:

  •      rôznobežné
  •      rovnobežné

         Vzájomná poloha priamky a roviny je tiež daná ich prienikom. Ak prienikom priamky s rovinou je jediný bod, hovoríme že sú rôznobežné a ich spoločný bod nazývame priesečník. Druhá možnosť je, že priamka a rovina nemajú spoločný ani jeden bod, alebo majú spoločné najmenej dva rôzne body. Vtedy platí:

    Veta: Ak dva rôzne body priamky ležia v rovine, tak celá priamka leží v tejto rovine.

    Priamka je rovnobežná s rovinou práve vtedy, keď v nej leží, alebo s ňou nemá spoločný ani jeden bod.
    Poloha priamok a rovín môže byť:

  •      rôznobežná
  •      rovnobežná