Aby sa spoločnosť Intel mohla odlíšiť od konkurencie, rozhodla sa procesor novej generácie označiť trochu inakšie. Rozhodovanie o novom mene nebolo vôbec jednoduché, pretože do propagácie procesorov 286, 386 a 486 venovala firma nemalé prostriedky, a logickým pokračovateľom mal teda byť procesor 586. Problém bol ale v tom, že meno by opäť mohli zadarmo využiť i konkurenčné firmy AMD a Cyrix. Nakoniec sa teda firma Intel rozhodla, že po prvýkrát vo svojej histórii označí svoj produkt inakšie než len číslom. Výberovým riadením (meno procesoru mohli okrem iného navrhnúť i všetci zamestnanci Intelu) nakoniec prešli traja kandidáti, a aj keď bol konečný výber niekoľkokrát zmenený, vyhralo nakoniec Pentium. I z tohto mena je vidno, že ide o procesor piatej generácie, a tak trochu pripomína názov 586.

Prvé procesory Pentium s frekvenciou 60MHz a 66 MHz boli predstavené v roku 1993 a dnes už sa asi zabudlo na aféru, ktorá ich uvedenie sprevádzala - tieto procesory totiž v niektorých špeciálnych prípadoch nevedeli správne počítať. Procesory Pentium mali už viac ako 3 milióny tranzistorov a rýchlosť viac ako 100 MIPS (miliónov inštrukcií za sekundu). Po 60MHz a 66MHz procesore Pentium bola uvedená jeho 75MHz verzia, ktorá sa zasadzovala do trochu inej pätice označenej Socket7. V roku 1994 nasledovalo 90MHz a 100MHz Pentium a postupne sa objavil i 200MHz procesor Pentium.

Začiatkom roku 1997 boli predstavené 166MHz a 200MHz procesory Pentium s technológiou MMX (označované tiež ako Pentium/MMX) a s 4,5 miliónom tranzistorov. Od bežných procesorov Pentium sa tento procesor líši niektorými konštrukčnými zmenami (napr. bol rozšírený o technológiu SIMD - Single Instruction Multiple Data), a predovšetkým tým, že jeho inštrukčná sada bola rozšírená o ďalšie inštrukcie (je ich 57) a dátové typy podporujúce grafiku a multimédiá. Aplikácií, ktoré tieto inštrukcie využívajú, pribúdalo len pomaly, ale technológia MMX sa dnes už stala štandardom, ktorý podporujú všetci výrobcovia x86 procesorov.

Od tejto doby sa teda v názvoch procesorov objavuje tiež skratka MMX a dnes sa už procesory nepodporujúce túto technológiu nevyrábajú. Frekvencia procesorov Pentium/MMX bola zvýšená ešte na 233MHz (200MHz procesor a 233MHz procesor Pentium/MMX sa dnes ešte dodáva, pomalšie verzie už v predaji nie sú) a bola tiež predstavená 200MHz a 233MHz verzia procesorov Pentium/MMX pre notebooky. Tým vývoj procesorov Pentium skončil.

Ani procesory Pentium a Pentium/MMX už nie sú z dnešného pohľadu príliš zaujímavé a počítače na nich založené pomaly miznú z ponúk výrobcov. Nové osobné počítače už totiž používajú výkonnejšie procesory a tiež inú architektúru. Po procesoroch Pentium/MMX nasadila v roku 1997 firma Intel do konkurenčného boja procesory Pentium II. Tie sú založené na inej architektúre a využívajú iné pätice a iné základné dosky.

Ani v prípade procesorov piatej generácie, ktoré Intel nazval Pentium, totiž konkurencia nezaháľala a predstavila svoje vlastné procesory, aj keď už inak pomenované. Tieto procesory sa po fyzickej stránke (teda predovšetkým počtom tzv. pinov, teda akýchsi drôtov, ktoré z procesoru vyčnievajú) od procesoru Pentium nelíšili, a tak ich bolo možné použiť v rovnakých základných doskách s päticou označenou ako Socket 7, do ktorej sa procesory vkladajú. Naviac ich cena bola nižšia než cena procesorov Pentium s rovnakou frekvenciou, a preto sa začali viac používať. To sa samozrejme firme Intel nepáčilo a preto vyvinula pre nové procesory s názvom Pentium II špeciálny a patentovaný Slot 1 (po fyzickej stránke vyzerá podobne ako slot PCI pre rozširujúce dosky).

Prvé procesory Pentium II predstavené v roku 1997 mali frekvenciu 233MHz, 266MHz a 300MHz a boli tvorené 7,5 miliónmi tranzistorov. Zmenou oproti procesorom Pentium však nebola iba zmena rozmerov a použitého slotu pre pripojenie. Procesory Pentium II sú totiž vybavené vyrovnávajúcou pamäťou druhej úrovne vo veľkosti 512 KB (do tej doby bola vyrovnávajúca pamäť druhej úrovne na základnej doske). Prístup k tejto pamäti je oveľa rýchlejší, pristupuje sa k nej s polovičnou frekvenciou, oproti tej, na ktorej pracuje procesor.

Celeron Procesory Pentium II majú slušný výkon, ale firma Intel ich na trh uviedla v dobe, kedy sa stali veľmi populárnymi lacné počítače s cenou okolo 1000 dolárov. Konkurenti firmy Intel nemali tak výkonné procesory ako Pentium II, ale ich produkty staršie Pentia/MMX prekonávali, takže konkurenti začali získavať významnejší podiel na trhu lacných počítačov. To sa firme Intel pochopiteľne nepáčilo a preto v apríli roku 1998 uviedla na trh procesor Intel Celeron. Iný názov mal rozlíšiť iný výkon a tiež iné určenie tohto procesoru. Celeron je akýsi druh procesora Pentium II - po architektonickej stránke ide o rovnaké produkty (architektúra P6), iba Celeron nemá vyrovnávajúcu pamäť druhej úrovne a tiež obal odvádzajúci teplo. Vďaka tomu sa mohla podstatne znížiť jeho cena a začal sa dodávať do lacných počítačov, tzv. Basic PC "s možnosťou rastu" - do rovnakej základnej dosky, do ktoré sa vkladá procesor Celeron, je totiž možné umiestniť i procesor Pentium II. Procesor Celeron má frekvenciu 266 MHz alebo 300 MHz.

Bohužiaľ cena procesoru nie je všetko a Celeron sa ukázal (predovšetkým vďaka absencii vyrovnávajúcej pamäti) veľmi slabým hráčom, ktorému sa konkurencia vysmiala. Procesory firiem IDT, Cyrix a AMD zatiaľ nie sú vybavené vyrovnávajúcou pamäťou druhej úrovne, ale táto pamäť je umiestnená na základnej doske - v prípade procesoru Celeron však na základnej doske žiadna vyrovnávajúca pamäť nie je. S nízkym výkonom procesoru Celeron musel Intel niečo robiť, a tak pod kódovým menom Mendocino vyvíjal procesor Celeron s integrovanou 128KB vyrovnávajúcou pamäťou druhej úrovne. Vyrovnávajúca pamäť je umiestnená priamo v procesore (na rovnakom kremíku) a procesor má 19 miliónov tranzistorov namiesto 7,5 milióna ako u bežného Celeronu. Na rozdiel od procesoru Pentium II sa k vyrovnávajúcej pamäti procesoru Celeron pristupuje s rovnakou frekvenciou, na akej pracuje procesor. Vďaka tomu je Celeron s 128KB vyrovnávajúcou pamäťou druhej úrovne v niektorých prípadoch dokonca rýchlejší ako procesor Pentium II s rovnakou frekvenciou a s 512KB vyrovnávajúcou pamäťou druhej úrovne pracujúcou na polovičnej frekvencii.

Procesor Celeron s 128KB vyrovnávajúcou pamäťou má zatiaľ frekvencie 300 MHz, 333 MHz, 366 MHz, 400 MHz, 450 MHz a 500 MHz. Aby sa odlíšil 300MHz procesor Celeron bez vyrovnávajúcej pamäti a 300MHz procesor s vyrovnávajúcou pamäťou, jej verzia s vyrovnávajúcou pamäťou označená ako Celeron 300A. V niektorých ponukách sa však môžete stretnúť i s označením Mendocino, teda s kódovým menom tohto procesoru.

Samostatnú kapitolu v produktoch firmy Intel tvoria procesory Pentium Pro. Bežní užívatelia sa s nimi možno ešte nestretli a už ani nestretnú, pretože ide o procesory, ktoré sa používali v pracovných staniciach a hlavne v serveroch. Prvý procesor Pentium Pro s frekvenciou 150 MHz (ktorá bola neskôr zvýšená až na 200 MHz) a s 5,5 miliónov tranzistorov bol predstavený v roku 1995 a používal sa ešte nedávno, pretože firma Intel za neho dlho nemala plnohodnotnú náhradu. Ani nástupca procesoru Pentium/MMX, totiž procesor Pentium II, nebol schopný pracovať v systémoch so štyrmi a viac procesormi, čo bola naopak výhoda Pentia Pro. Procesor Pentium Pro bol oživený ešte nedávno (v auguste 1998), kedy Intel uviedla tzv. Pentium II OverDrive procesory, ktoré sú výkonnejšie než Pentia Pro, môžu ich ľahko nahradiť a podporujú tiež technológiu MMX.

Zoznam mien procesorov firmy Intel ešte nekončí. V júni roku 1998 bol totiž predstavený ešte Pentium II Xeon, ktorý je určený predovšetkým do pracovných staníc a serverov, a nahradzuje teda procesor Pentium Pro. Frekvencie tohto procesoru sú 400 MHz a 450 MHz a procesor sa dodáva buď s 512KB, alebo 1MB vyrovnávajúcou pamäťou druhej úrovne. Procesor Pentium II Xeon má rovnaké jadro ako procesor Pentium II, ale v niektorých vlastnostiach sa samozrejme odlišuje, a to i po fyzickej stránke - v počítači ho tak ľahko neprehliadnete, pretože je veľký a váži 0,5 kg. Pentium II Xeon sa inštaluje do inej pätice než Pentium II, má rýchlejší prístup k vyrovnávajúcej pamäti a podporuje viacprocesorové systémy. Aj preto procesory Pentium II môžu byť použité v počítači maximálne dva.

Hlavná stránka