Zapaľovacie sviečky
-sú
posledným článkom okruhu vysokého napätia, kde prebieha záverečný dej -
preskočenie iskry .Sviečka sa skladá z kovového valca na jednom konci opatreného
závitom CM 15 alebo M 18 a vonkajšou elektródou. Stredom tohto valca prechádza
druhá elektróda vnútorná, ktorá je v keramickej izolácii.
Zapaľovacie sviečky sa rozlišujú podľa závitu, ktorým sa skrutkujú do hlavy valca a podľa tzv .tepelnej hodnoty -odolnosti proti teplu. V bežnej praxi používame tzv .širokorozsáhové teplé a studené sviečky .Tepelná hodnota je dôležitá pre celkový režim motora. Udáva sa v číslach, ktoré sú spolu s veľkosťou závitu vyrazené na telese sviečky v kovovej časti alebo natlačené na porcelánovom izolátore. Napr .14-7 závit v mm -tepelná hodnota.
Teplá sviečka označená napr. 14 -5, menej odoláva zahriatiu, a preto je pri práci motora "teplejšia". Hodí sa pre prevádzku v zimnom období a pre motory menej namáhané. Používa sa tiež v motoroch viac opotrebených, kde dochádza častejšie k zakarbonovaniu sviečok.
Studenejšia sviečka, označená napr. 14 -7, lepšie odoláva zahriatiu a zostáva "studenšia " i pri práci vo veľmi namáhanom motore. Používa sa napr. v Š 100/110. Zapaľovacie sviečky označené Z, napr. 14 -5Z, sú určené pre dvojdobé motory.
Sviečka je upravená tak, aby bola vymeniteľná, to znamená, že sa v opotrebovaní vyskrutkuje a nahradí novou. Keramický izolátor vhodne zvolenej sviečky má po vybratí z motora farbu tehlovo červenú a elektródy sviečky sú kovovo šedé, neopálené. Zapaľovacie sviečky čistíme oceľovou kefkou. Vôľa medzi elektródami sa nastavuje prihýbaním vonkajšej elektródy na vzdialenosť 0,6 až 0,8 mm. Životnosť sviečok je asi 20 000 km. Výrobca predpisuje pre každý motor druh sviečok.
Staršie typy sviečok :
