Animácia behu dieslového motora
Štyri doby dieslového motoru
1,Nasávanie 2,Stláčanie 3.Výbuch 4.Výfuk
Zloženie dieslového motora
1-váhadlo ventilu
2-sacie hrdlo
3-sací ventil
4-výfukový ventil
5-výfukové hrdlo
6-piest
7-zdvihátko
8-váčkový hriadeľ
9-ojnica
10-kľukový hriadeľ
11-vstrekovacia dýza
12-vodné chladenie
13-žeraviaca sviečka
14-vstrekovacie čerpadlo
15-vírová komôrka
Vznetový motor ford s turbokopresorom
Vstrekovacie dýzy vznetového motora
Vznetový (dieslový) pohon
Najbežnejším typom alternatívneho pohonu je vznetový motor. Hlavný rozdiel spočíva v spôsobe zapálenia zmesi. Kým v zážihovom motore dochádza k vznieteniu zmesi za pomoci zapaľovacích sviečok, vo vznetovom motore je zmes paliva (vzduch a nafta) vstrekovaná do valcov pod vysokým tlakom a následnou kompresiou dosahuje teplotu vznietenia. Hlavnou výhodou vznetových motorov je ich vysoká účinnosť. Tá zabezpečuje dostatočný výkon pri menšej spotrebe, akú dosahujú zážihové motory. Taktiež výkonový priebeh je odlišný. Zážihové motory sú síce v porovnaní so vznetovými motormi výkonnejšie, no ich výkon je položený prevažne vo vysokých otáčkach, pri bežnej jazde nedosiahnuteľných. Dôležitou vlastnosťou vznetového motora je hodnota maximálneho krútiaceho momentu. Ten predstavuje asi dvojnásobok hodnoty zážihového motora s porovnateľným objemom a je dostupný už od nízkych otáčok. Vznetové motory boli v minulosti pomerne málo rozšírené. Boli hlučné a vyžadovali si časté servisné zásahy. Ich masový rozmach sa začal až počas ropnej krízy, kedy si veľké svetové automobilky uvedomili vyčerpatelnosť ropného bohatstva. Najskôr sa na trhu objavili jednoduché „komôrkové diesle“, neskôr prvé motory prepĺňané turbokompresorom. V dnešnej dobe sú v ponuke moderné vznetové turbodiesle s priamym vstrekovaním nafty typu common rail.
Princíp činnosti štvordobého vznetového motora
Pracovný obsah vznetových motorov je podobne ako pri motoroch zážihových buď 4-dobý, alebo 2-dobý. U 4-dobého motora prebiehajú opäť štyri jednotlivé doby:
Piest sa pohybuje z HÚ do DÚ a sací ventilje otvorený. Do valca
(alebo valcov) sa nasáva vzduch prechádzajúci čističom, ktorý ho zbavuje
nečistôt. Nasatý vzduch sa od horúceho výfukového ventilu a od stien hlavy
ohrieva, takže na konci sacieho zdvihu má teplotu až 80 °C.
Piest sa pohybuje z DÚ do HÚ ,
oba ventily (sací i výfukový) sú zatvorené. Nasatý vzduch sa stlačuje v pomere 1
: 12 až 1 : 20, čo zodpovedá tlaku 2,94 až 3,92 MPa (30 až 40 kpjcm2). Týmto
veľkým tlakom sa vzduch zohreje na teplotu 600-800 °C.
Pri tejto pracovnej dobe sú
ešte oba ventily zatvorené. Krátko pred HÚ sa do valca vstrekne presná dávka
paliva .Pomocou vstrekovača sa palivo pod tlakom 11, 76 až 19,6 PMa (120 až 200
kpjcm2) jemne rozpráši. Teplý vzduch a palivo vytvoria zápalnú zmes, ktorá sa
okamžite vznieti. Tlak plynov prudko vzrastie a piest je hnaný do DÚ. V okamihu
horenia stúpne tlak vo valci na 6,08 až 7,84 MPa (60-až 80 kpjcm2) a teplota
vzrastie na 1800 až 2000 °C.
Piest sa pohybuje z DÚ do HÚ a
výfukový ventil je otvorený .Piest pred sebou vytlačuje splodiny horenia, ktoré
majú ešte tlak asi 0,196 až 0,392 MPa (2 až 4 kpjcm2.)
Pracovný obeh štvordobého vznetového motora -prebehne počas
dvoch otáčok kľukového hriadeľa a stále sa opakuje.Dvojdobé vznetové motory sa u bežných motorových vozidiel
uplatnili pomerne málo. Veľkou nevýhodou dvojdobých motorov s kanálovým rozvodom
je, že ich kanále prerušujú stenu valca, takže sa nemôže vytvoriť súvislý a
rovnomerný olejový film. Časť oleja vniká do výfukových kaná1ov, kde d
ochádza k
nadmernému usadzovaniu karbónu, ktorý treba pravidelne odstraňovať (
dekarbonizovať).