Vynález parného stroja
zaznamenal zaciatok priemyselnej revolúcie. Lode už neboli
závysle od vetra, a nové procesy spracovania ocele
umožnovali kunštrukciu väcších a
pevnejších lodných trupov. Parné motory sa zdokonali,
uhlie sa stalo dostupným po celom svete a boli vynájdené
lodné vrtule. Parník Great Britain
navrhnutý a zostrojený Isambardom
Brunelom bol prvou lodou s ocelovým trupom a lodnou vrtulou,
ktorá sa plavila cez Atlantický oceán. Aj
Great Eastern, tiež
skonštruovaný Brunelom, s hmotnostou 30 690 ton bol
najväcšou lodou tých cias. Spustili ju na vodu v roku
1858, komercne však neuspela.
PARNÝ STROJ
James Watt vynašiel prvý
efektívny parný stroj. Voda ohrievaná uhlím vytvárala paru,
ktorá sa roztahovala a pohanala piest. Posuvný pohyb piesta cez
klukový hriadel rozkrútil koleso parníka alebo prevodouku s
lodnou vrtulou.
PRVÉ PARNÍKY
Prvé parné lode boli male
kolesové parníky, ako napríklad Charlotte Dundas,
prvý komercne úspešný parník, spustený na vodu v roku
1802. Ked sa otacajú velké kolesá, ich lopatky sa ponárajú
do vody a pohánajú lod dopredu. Parníky boli velmi
užitocné v plytkých vodách. Najväcšia riecna
lod(ešta vždy v prevádzke) Mississippi Queen.
PRVÉ LINKOVE LODE
Zo zaciatku bolo využitie
lodí pohananých parou obmedzené. Anglický inžinier Brunel
skonštruoval Great Western. Kolesový parník
s tonážou 1477 ton bol dost velký, aby uviezol dostatok
paliva a cerstvej vody potrebných na dlhé cesty. Hoci to nebola
prvá lod na parný pohon, ktorá križovala Atlantic,
išlo v skutocnosti o prvú zaoceánsku linkvú lod.
TITANIC
O Titanicu, parníku
spolocnosti White Star Line, sa tvrdilo, že je
nepotopytelný. V roku 1912 na svojej prvej plavbe cez Atlantic,
severnejšou trasou ako bolo zvykom, narazil na ladovú
kryhu. Z 2200 ludí na palube vyše 1500 zahynulo, mnohí aj
preto, že na lodi nebol dostatok záchranných clnov.
Spä na lode a člny