Aladinova lampa

Prvou lampou zasluhujúcu tento názov bol obyčajný olejový kahan. takáta lampa svietila dlhšiu dobu, mala však omnoho menšiu svietivosť ako poriadna pochodeň. V nie veľmi zmenenej podobe vydržala olejová lampa niekoľko tisíc rokov. Až nakoniec 18.stor.prinieslo niektoré zmeny. Bol to napríklad vynález plochého a neskôr šrúbou posúvaného dutého valcového knôtu, a predovšetkým skleneného cylindru, ktorý znamenal podstatný krok v pred. Toto zlepšenie sa nám dodnes zachovalo u petrolejových lampách. Plynulé horenie lampy, t.j. stále rovnakí prívod oleja do horáka, vyriešil jeden parížsky hodinár malým čerpadlom poháňaným hodinovým strojčekom. Vznikla tak lampa, ktorá sa musela naťahovať. Roku 1855 sa konečne zrodil olejovej lampe vážny konkurent, ktorý ju tiež behom krátkej doby celkom vytlačil z tedajšieho civilizovaného sveta. Po kariére trvajúcej tisíc rokov nastal rýchli odchod do dôchodku. Na jej miesto nastupuje lampa petrolejová a ujíma sa moci. Jej služobné obdobie je však nezrovnatelne kratšie. Petrolejová lampa sa rýchlo rozšírila, hlavne preto, že petrolej je omnoho vhodnejším svietivom než olej. Vymyslieť bezpečnú lampu pre prácu v doloch s ovzduším obsahujúcim často vybuchujúcu zmes plynu nebolo ľahké.

Nová sviečka

O svetle si zapametajme: je to viditelná časť elektromagnetického žiarenia o vlnovej dĺžke približne
3,5 až 7,5.10 ^-7metra. To by nám malo úplne stačiť, a preto si povedzme niečo o meraní niektorých svetelných vlastností.
Medzi základné jednotky sústavy SI patrí i jedna "svetelná". Je to kandela(cd), zo začiatku nazývaná tiež "nová sviečka". Toutou jednotkou meráme fyzikálnu velečinu-svietivosť. Kandela je svietivosť jednej šestotisíciny štvorcového metra povrchu černého telesa v smere kolmom k tomuto povrchu pri teplote tuhnutia platiny (1768°C) a pri tlaku 101 325 Pa. Praktická realizácia tejto jednotky je dosť obťiažna. Prevádza sa v laboratóriach na tzv. etanolovom zariadení. To sa skladá z pece, v ktorej je umiestnený kelimok s veľmi čistou platinou. Kelimok s roztavenou platinou predstavuje zhruba podmienky dané pre čierne teleso. Žiarenie vystupujúce z povrchu zahrievanej platiny je vedené na fotočlánok. Výsledky týchto absolutných sa uchovávajú pomocou žiaroviek napájaných jednosmerným prúdom. Tieto žiarovky slúžia ako etalony svietivosti alebo svetelného toku.
Laser

V druhej polovičke našeho storočia ľudia zistili, že svetlo dokáže oveľa viac, než by sme si mohli pomyslieť. Bolo to v letných mesiacoch roku 1960, keď americký fyzik T. Maiman poprvý-krát vyslal svetelné žiarenie zo svojho laseru. Laser je dômyselné zariadenie, v podstate nový zdroj svetla s podivuhodnými vlastnosťami. Sám názov mnoho napovedá. Vznikol z piatich začiatočných písmen výrazu "Light Amplification by Stimulated Emission of Radition", čo znamená "zosilnenie svetla pomocou stimulovanej emisií žiarenia". Dokáže vyžiariť obrovské množstvo energie napr. len v nepatrnom zlomku sekundy. Laser je úžastný pomocník, môže sa však stať i hrozivou zbraňou. Umožňuje dokonale presnú streľbu, navádzať riadené strely na ich ciele a plne sa uplatňuje v kozmickom priestore. Práve tam sa z laserových paprskov svetla môžu stáť "paprskami smrti".