Čo sa skrýva za slovom
JavaScript ?

JavaScript je skriptovací programovací jazyk !

Ú R O V N E    P R O G R A M O V A C Í C H    J A Z Y K O V
Jazyky s vyššou úrovňou

Jazyky s nižšou úrovňou
Skriptovacie jazyky Programy sú zámerne odelene od špecifického hardwaru počítača Javascript, Hypertalk, Basicscript
Programovacie
jazyky
Programy, ktoré majú malú, alebo žiadnu priamu komunikáciu s hardwarom počítača Jazyk C, C++, Pascal, Java
Jazyky
symbolických
adries
Jedna inštrukcia môže vytvoriť niekoľko riadkov strojového kódu Assembler napr.:
LDDR->10011100
            00100011
            11001111
Strojový
kód
Strojový kód priamo zásobuje registre procesora napr.:
10010011 ->                       Register


Javascript nenahradzuje žiadne počítačové jazyky, ani nie je konečným nástrojom. Skôr ho možno považovať za jazyk internetový. Javascript je jazyk jednoduchý, ale zároveň dosť účinný. Rozširuje možnosti HTML pridaním interaktivity.


                             Existujú tri druhy programov JAVY:
  • Java aplikácia - program v JAVE skompilovaný do tzv. JAVA-bajtkódu,
        spustitelný na ľubovoľnej platforme
  • Java applet - menšia JAVA aplikácia tzv. jabĺčko, vložená napr. do
        HTML súboru
  • JavaScript - program napísaný v "zjednodušenej" JAVE, ktorého
        zdrojový kód je priamo vložený do HTML súboru

Niečo viac o JavaScripte

JavaScript ( ďalej iba JS ) je objektovo-orientovaný skriptovací jazyk, ktorého kód je vložený do HTML súboru. Vyvinul sa z JAVY zjednodušením niektorých jej tried ( Math, Date, String ), ale neumožňuje prácu s grafikou, zvukom na rozdiel od bohatej ponuky JAVY v balíkoch AWT.
V takomto prípade ale JS dokáže manipulovať s vloženými objektami ako sú applety, komponenty ActiveX...
Program JS sa spúšťa priamo na užívateľskom počítači ( nie na serveri ! ), čo má obrovské výhody v rýchlosti spracovania programu. Napríklad pri spracovaní formulárov pomocou JS napíšeme jednoduchý program, ktorý rýchlo spracuje vstupné hodnoty zadané užívateľom, prípadne zapíše výsledok. Ak formulár spracúva server niektorým z programov cgi-bin ( napríklad CGI, Perl, C++ ), užívateľ čaká na dvojitý prenos dát po internete ( od užívateľa k serveru a späť ), čo pri priepustnosti liniek nie je zanedbatelné.

JS sa často spomína v súvislosti s pojmom Dynamic HTML. Práve JS vdychuje webovským stránkam život pomocou rôznych animácií, farebných efektov a drobných žartíkov.

Napríklad takýchto : Preklápací obrázok Umiestnite myš na tento obrázok !
Pomocou JS sa však do stránky dajú vložiť aj vedecké kalkulačky, či výpočty daní, čo sú pomerne veľké aplikácie.


Čo je skript ?

Prehliadač musí vedieť interpretovať a previesť skript, čiže program v JavaScripte, vložený do HTML dokumentu. Hovoríme, že musí podporovať daný skriptovací jazyk. JS je podporovaný prehliadačmi Netscape, Internet Explorer a Opera.


                    Skripty sa dajú rozdeliť do dvoch skupín:

   1. Skripty, ktoré sa spustia iba raz
, obyčajne po načítaní dokumentu.
       Sú ohraničené elementom <SCRIPT>.
   2. Skripty spúšťané udalosťami, ktoré nastanú spĺnením istých
       podmienok napr. ak myš umiestnime na ošetrený text, obrázok,
       alebo stlačíme nejaký gombík...



Aby prehliadač skript nevypisoval, vkladá sa do tagu komentára na ľubovoľnom mieste v HTML súbore ( Skript s deklaráciou funkcií sa vkladá do hlavičky HTML súboru. ):

  < SCRIPT LANGUAGE="JavaScript" >  
  <!--

     TELO SCRIPTU
   //-->
   < /SCRIPT >



Čo sú udalosti ?
Vráťme sa k podobnému efektu v JS, ako bol preklápací ALF :
Umiestnite myš na tento text !

K jeho dosiahnutiu sú použité dve udalosti : OnMouseOver a OnMouseOut.
Ich použitie v kóde:
 < FONT SIZE=4 OnMouseOver="this.style.color='#00DD00'" 
                                     OnMouseOut="this.style.color='#CC00CC'" >

  Umiestnite myš na tento text !
 < /FONT >

Ovládač OnMouseOver sa aplikuje, ak myš umiestnime na zadaný text, OnMouseOut sa aplikuje ,ak myš daný text opustí. ( Slovíčko this označuje objekt, na ktorý sa ovládač vzťahuje - v našom prípade je to text.)

Udalosť môže spôsobiť volanie aj nejakej funkcie, ktrorú sme dekladovali v tagu < SCRIPT >. (Pozri príklady !)

Ďalšie najčastejšie používané udalosti sú :

S metódami a objektami ste sa už stretli v jazyku JAVA. ( Syntaktické pravidlá sú rovnaké. ) V JS sa programuje najčastejšie pomocou definovaných funkcií v hlavičke HTML súboru.
Použitie a definovanie niektorých funkcií, udalostí, ako aj skriptov demonštrujú nasledujúce príklady !



Príklad prvý

Prvý príklad je jednoduchý Java script. Do vstupného okienka napíšte svoje meno a skript vás pozdraví. Navyše skript vytvorí aj gombík, ktorého stlačenie vyvolá jednoduchú funkciu.


 
Zadajte svoje meno :     
 


Tento jadnoduchý príklad využíva dve funkcie, deklarované v hlavičke HTML. V oboch sa volá preddefinovaná metóda JS alert(), ktorá zobrazí výstražné okno so zvoleným textom a tlačítkom OK.

Vo vstupnom formulári sú použité dve udalosti:
OnBlur - volá funkciu ZADAJMENO po opustení vstupného okienka formulára
OnClick - volá funkciu NETLAC po kliknutí tlačítka, vytvoreného formulárom



Chcete sa pozrieť na   
   tohto skriptu ?


Príklad druhý

Druhý príklad demonštruje prácu so stavovým riadkom a dátumom v JavaScripte. Po stlačení tlačítok sa buď zapíše text do stavového riadku, alebo sa daný text zmaže, alebo sa objaví výstražné okno s aktuálnym dátumom.


 
         
 


Tento jednoduchý príklad využíva tri funkcie, deklarované v hlavičke HTML súboru. V dvoch sa volá preddefinovaná metóda JS window.status(), ktorá zobrazí zadaný text v stavovom riadku. V tretej funkcii sú volané preddefinované metódy pre prácu s dátumom a časom triedy Date.

Vo vstupnom formulári je použitá udalosť OnClick pre každý gombík, ktorá volá odpovedajúce funkcie ZAPIS , ZMAZ a DATUM po kliknutí tlačítka, vytvoreného formulárom



Chcete sa pozrieť na   
   tohto skriptu ?


Príklad tretí

Tretím príkladom je jednoduchá kalkulačka. Stačí ak do prvého a druhého okienka zadáte čísla a spustite matematickú operáciu.


 
Zadaj prvé číslo:
Zadaj druhé číslo:
Operácia, ktorá má byť spustená:
Výsledok:
 


V tomto príklade sme deklarovali 4 matematické funkcie : SCITAJ, ODCITAJ, NASOB a DEL. Funkcia sa volá udalosťou OnClick po stlačení tlačítka odpovedajúcej matematickej operácie.



Chcete sa pozrieť na   
   tohto skriptu ?

Príklad štvrtý

Štvrtý príklad vysvetľuje možnosti volania ďalšieho okna v JavaScripte. S takýmto volaním ste sa stretli v predošlých príkladoch pri zobrazení ich zdrojových kódov. V našej ukážke sa otvorí nové okno, v ktorom sa vypíšu faktoriály čísel od 1 až do zadanej hodnoty.


 
Zadaj celé číslo od 1 do 100:
 


V skripte je využitá metóda open objektu window s nasledujúcimi parametrami:
window.open ( "URL" , "meno" , "vlastnosti" )
URL je názov html dokumentu zobrazeného v novom okne (ak URL chýba, otvorí sa prázdne okno, do ktorého môžeme zapisovať pomocou metódy dokument.write a tagov HTML ). Ďalšie úvodzovky špecifikujú meno nového okna. Posledné úvodzovky udávajú vlastnosti okna. V našom príklade sú použité: SCROOLBARS=yes/no- zobrazenie skrolovacích štvorcov WIDTH=z- z=šírka okna HEIGHT=z- z=výška okna TOP=x- x-ová súradnica okna LEFT=y- y-ová súradnica okna

Chcete sa pozrieť na   
   tohto skriptu ?